L ’echappée Belle 2021

Bola taká možnosť. Julo to bol rok pred Covid párty. Keď som ho vtedy sledoval online a Francois D'Haene tam bežal traťový rekord, vravel som si, že nikdy. A tak aj bolo. Nikdy tú dlhú. Tmoliť sa 149 km niekde v šutroch celé 2 dni mi prišlo vtedy ako príliš veľké utrpenie. Lenže sami všetci dobre vieme, že to potom v cieli chutí najviac. Teraz po Divide na horákoch, keď sme sa takpovediac za 2 dni rozjazdili a potom buchli 40 hod nonstop v sedle na biku, mi prišla i dlhá trasa taká detská. No MTB a ultratrail sú odlišné športy. A tak i môj rok vyzeral.  Do kopcov som to mal v pláne ťahať z najazdených kilometrov na biku No a zbehy? Pustiť dole čo to dá. Robiť výkony som v pláne nemal. Prísť do cieľa. Neprepáliť. Užiť si to. Nezgrcať sa. Zvolil som teda zlatý stred. Trasu The North Crossing. 84 km s 6400m+. Julo - klasika - po poslednom zážitku, ako inak, celá L' Integrale. A ešte viem, že zo SVK šli Oskar a Miki The Ridge Track. Mal to s nami prežívať i človek, ktorý to celé spáchal. Rado Harach. Nakoniec pre pracovné povinnosti (natrénované mal isto lepšie ako ja) sa Rado na Échappée nezúčastnil. No bežali sme aj vďaka Radovi a SUT (Slovenská Ultratrailová Liga). Veľká vďaka! No a čo to totá Échappée vlastne je? Je to prechod celým pohorím Belledonne. Pri trasách 84km a 62km sa len mení miesto štartu. Súčasťou podujatia je aj Skyrace. Cieľové mestečko je Aiguebelle. Dá sa povedať, taká prdel v Alpách. Dobieha sa v miestnom parku a pri prekročení cieľovej pásky sa zvoní na tradičný alpský zvonec. 

  

Oskar, Julo a neviem kto

Slovakia Divide 2021

Bolo to tak, ako Vám to teraz, opíšem. Stalo sa toho okolo tejto akcie omnoho viac. No všetko si nepamätám. Teda vôbec neviem, čo bola realita a čo sen, čo prelud a čo prítomnosť. Jedno Vám však poviem dopredu. Bolo to veľké. Bolo to šialené. Bolo to intenzívne. Bolo to odpojenie sa od pozemského sveta. Od reality. Bolo to niečo, čo som pri ultra behoch doposiaľ nezažil. Doteraz také problémy na trase neriešil. Slovakia Divide 2021.

VKM 2020

Východokarpatská magistrála

"je turistická magistrála na východnom Slovensku, spájajúca Ubľu s čergovským Minčolom. Magistrála je značená červeným turistickým značením a z veľkej časti kopíruje medzinárodnú diaľkovú turistickú trasu E3. Vedie prevažne hrebeňom po slovensko-poľskej štátnej hranici v pohoriach Čergov, Nízke Beskydy a Bukovské vrchy. Celková dĺžka chodníka je 247,1 km, prevýšenie 10 132 metrov." toľko wiki.

Ubľa

CCC 2019

Chamonix UTMB...toľko krát spomínané a skloňované podujatie v mojom okolí. Toľko krát napozeraný live prenos, videá a fotky. Toľko debát pri pive. Príhody tých, ktorí to mohli zažiť. 2x neúspešný los znamenal účasť na ročníku 2019. A stalo sa. Čas sa naplnil a my sme šli. Je to zaujímavé, ako si človek predstavuje priestor, kde nikdy nebol len z toho čo videl na obrázkoch. Iné to bolo. No Chamonix ma hneď dostalo. Asi neexistuje človek koho by nedostalo. Neopísateľná krása!

Trans D' Havet 2018

Hľadali sme kamže a kde. Našli sme. Teda Miki našiel a nepošiel. Ľahko sa prihlasuje, registruje, mne aj platí. Šak mínus jak mínus. Furt to len eurá. No ako sa blížil dátum výjazdu zas a znova do IT. A ja pozrel na ten profil a metre +, všelijak mi bolo len dobre nie. A dumky o tom ako to parádne natrénujeme boli len dymky. A čas neúprosný. Neskutočným tempom ide. Keby som tak rýchlo behať mohol. Sťa pakôň. Alebo bizón, zbešnety. Zdzivety.

Biela stopa SNP 2018

Kojšovka

Dávno predávno som ako malý za dedinou nie pri vŕbe sedel. Ale na artisoch prvé pokusy bežeckého lyžovania skúšal. S kamarátmi z ulice a miestnym bežcom Ondrejom. Či to bolo behanie netuším. Ale pamätám sa na to. Prvý stupeň ZŠ. Hodená taška do kúta. A na lúkach a lesoch vyšliapať mierny kopček hore. A spúšťanie sa dole. Viac nás fascinovali tie zjazdy. Robili sme si vlastné stopy. Zjazdy vedľa seba, kto bude skôr dole. Čo bolo na tom najlepšie? Že sme boli vonku. Na snehu, slnku a mrazivom vzduchu. A na čo si pamätám najviac? Že som sa polomŕtvy dotackal domov, potom len jedol a hneď spal. O voskoch sme vedeli asi toľko, že sviečka je z vosku. No po "nasviečkovaní" lyže to do kopca nešlo. Potom nám tam Ondrej dal stúpací. A už to šlo. O stúpacom vosku sme zas vedeli asi toľko, že sme ho mali všade, teda aj na lyži a to nie na celej. Čas letel. Snehu ubúdalo. Ale stále som nejaké bežky mal. Ako som začínal po motorke (motokros a enduro) behať, sem tam som sa na bežky dostal. Stále ma to fascinovalo. No snehové podmienky to veľmi nedovoľovali a hlavne moja bežkárska výbava bola na tom asi ešte horšie ako ten sneh. A čas letel veru, aj teraz letí. Še mi zdá.

Javornícka stovka 2017

Po roku sme sa vrátili na túto krasotinku. A to ešte vo väčšom počte. Rátam nás "Košičanoch". Niekto pre body. A ja len tak. Lebo sa mi to páčilo. Myslím horu, pasienky a ľudí. Pretože inak to ísť opäť 6 dní po maratóne, nie je Boh vie čo. A teraz zas a znova. Sám som vedel čo som pred rokom odtrpel. Očistec všetkých hriechov, do krvi a to doslova. No tešil som sa, napriek všetkému vedomiu toho, čo ma čaká. Čo neminie. No hlava bola nastavená jednoznačne. Prísť do cieľa. Akokoľvek. A to je dosť na to, aby to tak aj bolo. Šlárkovci, Naky, Julo, Dano a ja. V sobotu dofrčal aj Oskar a niečo pobehol. Logistika už bola lepšia. No znova sme si dali jazdu vlakom z cieľa na štart. Auto ostalo v Lysej. A i to bola motivácia- dobehnúť. Človek sa učí. A spať v telocvični sa mne, už veruže nechcelo. Síce punk nám je blízky. No i tie izby bol celkom punk :). 13 ečka čo chceš?! A bolo tam na ubytku veruže viac ultratrailových nadšencov. Pivo, zaprezentovať a šup do luxusnej hebkej postieľky.

Gran Trail Orobie 2017

Všetko je tak ako má byť. A tak to, asi skutočne platí. Aj pri tejto akcii. Na pobehy v Chamonix sme sa dohodli, že buď všetci, alebo nikto. A tak sme už v zime vedeli. Po neúspechu skupinovej registrácie prišiel nápad dať Taliansko, síce nie Dolomity no čarovný kraj Orobie alpy- Lombardia s cieľom v krásnom Bergame a spojiť to s dovolenkou niekde pri jazere. Stačí si vybrať. A neľutujeme. Tak ako mi mladý Talian na preteku povedal- keď počul ako telefonujem, že odkiaľ som. Slovakia. Aaaaa Slovakia! Peter Sagan. He's a Superstar. French people bullshit. Takže žiadne Francúzsko! #NoSaganNoTour. A čo to bolo? Taliansko. GTO s parametrami 70 km a 4200m+. Jeden z pretekov popri hlavnom Orobie Ultra Trail.

Julo Kaľavský 7 summits (samíc) 7.7.2017

parádička

Zima bola ešte. Treskúca vonku. Ja po bežkách cez deň a behu večer na karimatke. Vyvalený. Akože strečing. Rozbitý. Ráno do roboty. Julo volá. Že čo robím. No spať idem. Že neidem. Že o 15 minút v tabačke. A tak to vzniklo aspoň u mňa. Pretože u Jula to muselo vzniknúť, už dávno. Už vtedy keď ako mladý turista chodil horeee a doleeee. Pretože presne o tom bol jeho projekt. Dať 7 vrcholov dostupných len turistickou značkou. Čiže len hore a dole. A to v poradí: Jahňa, Slavkáč, Východná Vysoká, Rysy, Kôpor, Kriváň a Predné Solisko. Malo to zmysel. Turista. Vysoké Tatry. Všetky vrcholy. Len po značke. A dátum? 7.7.2017...no kedy inokedy? Julo na mňa v notebooku vyvalil kompletný počiatočný itinerár. A to nebolo len tak. Že načarbané, pôjdem tu a potom tu. Malo to presný harmonogram, kde s kým. Kde kto bude. O koľkej. Občerstvenie. Kto pôjde ako autom. Výpočet času, vzdialenosti a nastúpaných metrov. Číslo budilo rešpekt. 100km a 8500m+. No a čo ja? Záverečné 3 samice. Doprovod, pace, alebo kamoš do dažďa ak chcete. Lebo tak to aj skutočne naozaj bolo.

NSBHNT 2017- alebo nonstop beh po 4x

Nonstop beh hrebeňom nízkych tatier 2017. Nie ideálna forma. No to by bolo najmenej, viac ma trápilo koleno. Ktoré po páde bolo na tom biedne. A z hematómu nad patellou som si už sám pravidelne ťahal ihlou výpotok, teraz už len mierne krvavý. V piatok som ešte pre istotu bol u dobrého ortopéda. Keďže aj sám som na traumačke robil a i tam vozil pacientov...a viac menej čo Vám budem hovoriť... k lekárovi keď tak, tak v bezvedomí. V takom stave to tu máme! No lenže sú aj výnimky. A to spoznáte tým, že ak tam prídete je tam asi tisíc ľudí už o 5 ráno. Mal som však šťastie :). Doki pozrel, povedal že koleno je úplne v poho. Pýtať som sa však nepýtal, či je možné na ďalší deň šupnúť horský maratón. Odpoveď by bola jasná. No ja som mal už teraz 100% istotu na čom som. Dobalili, vyzdvihli časť partie a vydali sa na tradičnú konco júnovú akciu.

SkyRace Poludnica 2017 jeden víkend...

 
Ono to bol celý víkend...parádny. Už v piatok sme došli do Lúčok a ja som týždeň po Krížnej mal dosť. No človeku nedá. Pozerám z dvora na ten Choč a zvažujem, že čo a ako. Zajtra ešte Krížnu budem cítiť, to je jasné. Čiže prechádzka hore, alebo nie je v podstate bezpredmetná :). Beh do Choča sa tento rok zmenil čo sa týka miesta v kalendári a tradičný májový Choč sa v mojom prípade nekonal. Tak na čo čakať... . Počasie bolo parádne a na takú skorú večeru by aj mohlo byť. Hore som sa prešiel a veru cítil som tú Krížnu- veď to bola morda. Hore som bol sám. Nádherné výhľady...dá sa povedať všade. Pre toto Choč milujem. Skutočne krásne! Dolu si to zbehnem,  vymočím nohy v potoku s medvedicou Helgou a frčím na ubytko.

Krížna Krížom Krážom ultra SkyMarathon 2017

Brutálne parametre v brutálnej prírode. Tak znela nádielka na sobotu 27.5. Druhé kolo skyrunning série. A to presne SkyMarathon. Teda niečo cez 52 km a 3000m+. Profil taký, že z prvej polovice mi bolo už mesiac dopredu zle. Krížna Krížom Krážom. 3xK. Ako traja králi. Ako prvé 3 kopce na trati. Zišli sme sa. Síce bez tretieho kráľa. Donovaly základný tábor. Výhľad z terasky. No nenormálny. Chochuľa, Prašivá jedna prašivecká hnusná kamenistá, a Kozí chrbát z tej prívetivejšej strany. Keď Boh dá aj motyka o mesiac hento bežíme. No ale rýchlo a jasne a stručne. Teraz Veľká Fatra. Mne hneď zhorel puding na indukčnej neviem čo. Dymová clona, hrniec tak na krompáč a smrad v celom rezorte. Ta ja puding musím!!! Štartujeme smer BB hocjaký prvý obchod! Ale ešte pozriem z terasy...krásne tu je...ľem ten dym. Dano stráž a vetraj intenzívne a dlho.

pohľad z ubytka

SkyRace vitalcity smolník 2017

Poniektorí sa vrátili aj po roku. Novinky? Na trati žiadne. V termíne áno. Možno i to prispelo k priaznivejšiemu počasiu na beh ako pred rokom, kedy to bolo prvé skutočné letné teplo bez mráčika. A možno aj tohtoročné nevzdávanie sa zimy. Už bolo síce teplejšie. No skoro pred týždňom ešte v Smolníku sňah odpratávali. Tak sme sa sa vybrali, už v piatok. Naj nezmeškáme. Dáme skyrace. Jeden bežík. Outdoorworkout!

ČSOB bratislava marathon 2017

Po roku znova v Blave. Po roku znova maratón. Po roku o rok starší- tak to jezdíva. Po roku znova boj v prvom rade sám so sebou. Nie sú súperi. Som ja a čas, čas a pulzy, a tie stúpajú úmerne teplu. Podarí sa? Bez pokusu o to, to nepôjde. Dosť tých žvastov prosím! 2.4. 10 hodín dopoludnia. Všetko bude jasné ani nie o 3 hoďky.

Javornícka stovka 2016

Presne po 6. dňoch a mojom treťom medzinárodnom maratóne mieru u nás v Košiciach (2:57:51) som sedel v aute s kamošom Gabim a smeroval do Lysej pod Makytou. Plán bol jasný. Nechať auto pri miestnej základnej škole, sadnúť na vlak. Vystúpiť v Čadci s dvoma prestupmi. Zaregistrovať sa. Skúsiť sa vyspať. Ráno odklusať J100. A rýchlo sa vrátiť domov. A áno, vziať so sebou 3 kvalifikačné body na UTMB. Ono to tak aj nejako bolo. S malými odchýlkami. Ale náladu sme mali dobrú. A to je základ no nie?

Tatranská šelma ULTRA 2016

20.8.2016 a 3. ročník tejto fakt unikátnej akcie, ktorej som sa mohol ako bežec zúčastniť 2 krát s odstupom dvoch rokov. Minulý rok som trochu pomohol na Hrebienku. No tento mi už nedalo. Tešil som sa čo Vám poviem. Bežať naprieč celými Tatrami je zážitok. Trať vedie z Troch studničiek (pod Kriváňom kto nezna) po červenej turistickej značke- magistrále až do Ždiaru. Pre neznalých, pozrite si mapu. Alebo si to prejdite. Alebo radšej nie, bežte to- dlho by ste kráčali. V číslach z propozícií 55km a 3100m+.

Tatranská šelma VERTICAL 2016

Alebo beh na Slavkovský štít. V ťažkých časoch, kedy sa všetci ženú za akýmsi imaginárnym pokémonom, poniektorí i za cenu vstupu do stráženého vojenského obvodu. Iní zase možno v prezidentskom paláci. No sú tu ešte iní, úplne iní, vertikálne posadnutí. Tu by som vyzdvihol vizionárstvo Matúša Vnenčáka, ktorý s touto myšlienkou prišiel už dávno, presne 13.8.2011, kedy sa vôbec prvý krát uskutočnilo toto divadlo. S výnimkou jedného ročníka tomu nebolo inak ani tento rok. A to presne  30.7.2016 sa konal hon na šelmu tatranskú vertikálnu.

Nonstop beh 2016 po 3x

3x Pán Boh pri nás či ako? Piatok 24. júna 2016 si to ženiem po diaľnici smer BB. Časť tradičnej zostavy v aute + jeden nový  odvážny nonstopový panic ultrarunner. Ďalší indián menom svojim "tagajutah" už netrpezlivo čaká v BB. Miesto prezentácie stará dobrá klasika- stánok na Námestí slobody. Slnko vypeká tak, že radšej nemyslieť na zajtrajšok. No klasika nie je len prezentácia. Pojem je tento pretek. A všetko okolo neho.

Zo Šumiaca na čertovicu vo fotkách

12. júna sme sa zišli (borci z vitalcity) v obci Šumiac nech si prejdeme prvú polovicu NTS-ky. Ja po cross country jahodná mierne rozbitý. Nechcelo sa mi veľmi, ešteže nebolo vidno kráľovku. Túto časť hrebeňa som nikdy nešiel a bolo na mieste vedieť čo nás s danom čaká cca o mesiac. Ten hrebeň v hmle, opare a daždi mal neskutočné čaro. Preto pár fotiek. Bez rannej kávy to nešlo.

SkyRace vitalcity smolník 2016

Asi málo kto tušil čo na nás borci Kovaľovci pripravili keď sme sa prihlasovali na prvý pretek pod hlavičkou Slovak Skyrunning association (SSkyA). No tušiť sme už mohli pri ceste do Smolníka. Miesto na mordor ako stvorené. No bol to brutál! :) Žiaden hrebeň ako v septembri. Žiadne kopce. Steny! Áno profil a parametre každý videl, pozrel, odklikol veľkosť trička a v sobotu 21. mája sme netrpezlivo pri rozprave čumeli na mapu. Vypočuli Tomiho a spoločne sa pobrali na štart do Hájdovej doliny.