orsi: SkyRace Poludnica 2017 jeden víkend...

Ono to bol celý víkend...parádny. Už v piatok sme došli do Lúčok a ja som týždeň po Krížnej mal dosť. No človeku nedá. Pozerám z dvora na ten Choč a zvažujem, že čo a ako. Zajtra ešte Krížnu budem cítiť, to je jasné. Čiže prechádzka hore, alebo nie je v podstate bezpredmetná :). Beh do Choča sa tento rok zmenil čo sa týka miesta v kalendári a tradičný májový Choč sa v mojom prípade nekonal. Tak na čo čakať... . Počasie bolo parádne a na takú skorú večeru by aj mohlo byť. Hore som sa prešiel a veru cítil som tú Krížnu- veď to bola morda. Hore som bol sám. Nádherné výhľady...dá sa povedať všade. Pre toto Choč milujem. Skutočne krásne! Dolu si to zbehnem, vymočím nohy v potoku s medvedicou Helgou a frčím na ubytko.

pohľad z Choča

čau Veľký Choč

Ráno nakladám kamoša Števa a v riadnom predstihu sme na mieste. Zázemie ako má byť. ATC Bystrina v Demänovskej dolina. Miesto štartu cieľa, popretekového servisu, hodovania a pitia. Pred rokom som nebol. Ale počul. Že punk. Ale mne navadí. Aďo to proste vymakal. Bez žiadneho zdržania mám číslo aj čo to v taške. Čelenka dynafit stále poteší! Zbiehajú sa ľudia a na štarte to je riadny pestrofarebný dav. Ja som sa tam nejak zamotal dozadu. Alebo som nestačil tomu tempu ihneď po štarte? Nohy som mal kadejaké. Nič pôjdem úvod vo vláčiku. Aspoň neprepálim. A vláčik to bol teda riadny. Asi 2 km som bol v tých zadných vagónoch. A keď sa to v kopci začalo filtrovať, kto a ako. Ja som cez jedálensky postupne šiel dopredu. Popod Demänovskú horu v smere na Maguru som si to už začal fakt bežať. Krásny singláčik v parádnom lese, alebo džungli. V Iľanovskom sedle sme zišli zo žltej na zelenú a začal prvý dlhší zbeh ku prvej občerstvovačke. Poobiehal som čo to. Pivo nemali no za hlt vody som dal. Začal presne jeden z tých úsekov pre mňa priam demotivujúcich. Ako na krížnej. Cesta v miernom stúpaní. Slnko. A ja neviem či bežať, či rýchlo chodiť. Tak to striedam. Za indiána a za všetkých indiánov! Opúšťame lesnú cestu prudko vľavo a vyhupneme na sedlo pod Kúpeľom. Popri pilčíkoch a vôni dvojtaktu...achhh to bola kedysi moja vôňa, keď som jazdil. No teraz prichádza škriabanie sa na samý vrch poludnice. Od sedla pod Kúpeľom to poznám, síce v opačnom smere ale poznám. Tu však už idem drinu. Srdce mi búši do spánkov. A nedá sa poľaviť, že zastať...vydýchnuť. Za mnou prvá baba Peťa Fašungová, ide nenormálne tempo. Škriabeme to hore. Doslova škriabeme. Fuuu mam dosť. Točáky a výhľady naraz v jednom. Vyklepeme nohy na prednú Poludnicu a púšťame sa dole.

Aďo na rozprave

štart

a po štarte prvý driapák

pod Poludnicou

Danka s Danom pod Poludnicou

Najskôr to začínam len tak. Ležérne zbiehať. Postupne zrýchľujem. A vnenky mohutným pokrikom: " bizón! davaj dole! bez rozumu!!!". Tha dobre, všetko čo som mal som dal do toho zbehu. Letel som. Raz skoro minul značku aj som pár krokov navyše spraviť musel a raz či dvakrát nevybral tobogán a rezal rovno čo dalo. Míňal som jedného za druhým. No bomby. Vypľulo ma to na asfaltku nad Iľanovom kde sme kúsok šli po nej hore a fakt som mal pocit, že som vypľutý. Občerstvovačka: citrón, soľ a voda. A posledný driapák, škriabák. Tu sa mení poradie, no stále som na tom čo som dal smerom dole na výbornú. V zbehu po záverečnej zjazdovke zase súboj. A ja, že 21km. Tajne dúfam že fakt už len kúsok. Tak nie. To budú ešte zo 2 km. Tu mi to opačne vracia znova môj protihráč :). Ja už letargicky a psychicky vzdávam tento boj. A rovnomerným tempom s ustriehnutím si ďalších za mnou dobieham do cieľa na 12 tom mieste. Pekné číslo dvanástka. Môže byť. Dáme sprchu. Parádne papaníčko. Posedíme na výsledkoch. Kecáme, smejeme sa a lamentujeme. Tak ešte kávičku. Po celom tom peknom hurhaji, tempe, zbehoch, slnku, na konci síl a vytúženom dobehu. Vtedy keď sa všetci pominuli. Si sám ľahnem na karimatku a v tichu na slniečku podriemkam.

Naspäť do Hrbčeka do Lúčok. Banžúr termálny naprataný aj vo večerných hodinám tak si radšej pozrieme všetci spoločne finále LM. Na ráno si dumeme, že čo... . Tak to zapichneme v Starom Smokovci. A škriabeme, teda štveráme, ťažko ťažko na Slavkáč. Šelmou opradený kopec. Výhľady aj sú aj nie. Ale snehu v závere ešte je. Víkend to je výdatný. Človek unavený. Povie si, že si ide oddýchnuť a dobitý je ako z frontu. No hlava čistá, oddýchnutá. To je na tom pekné byť v hore, pod horou. Že nič iné vtedy nie je.