Javornícka stovka 2017

Po roku sme sa vrátili na túto krasotinku. A to ešte vo väčšom počte. Rátam nás "Košičanoch". Niekto pre body. A ja len tak. Lebo sa mi to páčilo. Myslím horu, pasienky a ľudí. Pretože inak to ísť opäť 6 dní po maratóne, nie je Boh vie čo. A teraz zas a znova. Sám som vedel čo som pred rokom odtrpel. Očistec všetkých hriechov, do krvi a to doslova. No tešil som sa, napriek všetkému vedomiu toho, čo ma čaká. Čo neminie. No hlava bola nastavená jednoznačne. Prísť do cieľa. Akokoľvek. A to je dosť na to, aby to tak aj bolo. Šlárkovci, Naky, Julo, Dano a ja. V sobotu dofrčal aj Oskar a niečo pobehol. Logistika už bola lepšia. No znova sme si dali jazdu vlakom z cieľa na štart. Auto ostalo v Lysej. A i to bola motivácia- dobehnúť. Človek sa učí. A spať v telocvični sa mne, už veruže nechcelo. Síce punk nám je blízky. No i tie izby bol celkom punk :). 13 ečka čo chceš?! A bolo tam na ubytku veruže viac ultratrailových nadšencov. Pivo, zaprezentovať a šup do luxusnej hebkej postieľky.

smer Lysá pod Makytou

na štarte

Čadca, Námestie slobody, 7.10.2017, ráno 7:00 hod. A ja mám pocit, že počet z pred roka sa zdvojnásobil. Stretávame známe tváre. Obzerám sa okolo. Každí ako z časopisu. Tuningové výstroje. Posledné veci- drop bag, a veci do cieľa. A čakáme. Rado je presný ako Japonský vlak Yamanashi. Ta tu ši? 7:30 a štart! Ja totálne piánko, Do prvého kopčeka, za mesto. Paličky a prechádzka. A hneď v tom prvom nenápadnom kopčeku si vravím. Ešte, že som ich vzal! Blatoooo! Samozrejme, môže byť aj horšie. Neprší a teplota je ideálna. No blato uberá na silách. Každučký krok a nejaký ten centimeter späť dole kopcom. No ja chcem hore! A tých krokov bolo presne 110 291. Tmolím sa , tmolím a myslím na to ako bolo pred rokom. Prvá tajná kontrola a bežím s Gabim. Kecáme, čo to pofotím. Na atmosfére pridáva opar, a kúdoly hmly valiace sa z lesa, ponad ktoré sa snaží predrať slnko. Pri zbehu na prvú kontrolu Zákopčie, U holých začína viac pršať. Holý tam nebol nikto. Pršať prestalo. A po rýchlom občerstvení pokračujeme. Driapeme druhé stúpanie. A mne sa to páči. Maratón však neobabrem. Nedokážem super rýchlo regenerovať. Možno raz. Zadné stehná, už tu začínam cítiť. Je to priskoro, no nemyslím. Zbeh ktorý som pred rokom totálne prepálil sa snažím ísť krotko. Na druhej kontrole v Ochodnici. Dopĺňame vodu. A čaj! Výborný je toho roku. Mätový. Na dýchanie! Pripája sa Ďuri Jando a v trojke s Gabim pokračujeme. Sorry ešte poľský brat nám je v pätách, Tak pome spoločne. Prichádza pekný úsek. Lúky sem tam les, no všetko behateľné. Dobieha Jurajov brácho Kubo a partia sa zväčšuje. Srandujeme. Vôbec sa necítim ako na preteku. Len čo to číslo na hrudi?

Obzeráme sa a na horizonte, mne známy krásny bežecký maratónsky štýl behu. Rýchlo sa približuje k nám. Julo! Ta Ty kde bol. Pred Ochodnicou to zakufroval. A začína tempo :). Nechceme sa dať strhnúť Julom. No ani on, že neplaší. Ale je to na hrane mne prípustnej rýchlosti. Hlavne keď pozriem na garminy a viem koľko ešte. To sa však nerieši. Jak Julo? "Ta ja mám stehná rozsekané. Ty jak?" Ja? Ta ja asi ešte horšie. 25 kilometer, sme práve minuli. Trháme to a na tretie občerstvenie mierne s Julom nadbiehame. Dlhá nad Kysucou. 40ty km.

paráda

čo dáš bratu?

Ale prečo nadbiehame? 2x malú desiatku, poprosíme teta. Super padla. A nasleduje výšľap znova hore na hrebeň. Idem s Julom. Rýchla chôdza postačuje do toho kopca na to aby sme to obiehali. Lenže týchto sme už veru obiehali a nie raz! Dlho sme my na tých občerstvovačkách, zhodujeme sa. No čo si počať človek má? Keď tam je tak dobre! Ale pekne aj tu. Viditeľnosť lepšia ako pred rokom. Terén však náročnejší. Sledujem ten Julov krok. A snažím sa ako tak pokluskávať za ním. Miestami idem dopredu i ja. Aby sa nepovedalo. Je mi však jasné, že on by to mohol kľudne napáliť a ísť sám. Pripúšťam i takúto možnosť. Zatiaľ je to však All4Run Košice pokope.

polovica trate Semeteš U Cipára

Semeteš U cipára! 50ty km. Karčma! A Vy zelení stále spolu. Áno. Aj pivo si dáme spolu. Julo zajednáva. Ja pre povzbudenie psychiky, prezliekam suché veci a nové suché boty. Dobieha zvyšok. Jakub ide s nami. Gabi s Ďurim za nami. Prichádza asfalt. Lúky. Po mlákach okolo dreveníc. Krížime hlavný ťah na Makov a už mi odbiehajú dvaja buchači. Motanica na hrebeni. Nie je mi dobre. Ani v hlave a fyzické telo mi vraví, že mi ebe. Že na čo to robím. Nejak však začínam, inak myslieť. Jedna kríza túto dám a bude dobre. Dobieham dvojku Jula a Kuba. Oni ma aj nejak vyčkávajú. Diki chlapci Vám! Pred kopanicami Makov je brutálny singláč, ktorý si z pred roka vôbec nepamätám. Všetkým sa páči. Kubovi až tak, že sníva o tom splodiť tu potomka. My sme však už zas na asfalte. A mne sa nechce bežať. Julo kričí. "Tu musíme!" Prepletám nohami a informujem ich čo nás čaká. Isto tu bude tajná kontrola číslo dva. Keďže by sa to dalo parádne skrátiť. A tu riadna banda! A koláče aké tam mali! No nemorálne! Ideme vravím. Tak sa pohýnam. Do kopca a potom rovno a pred Franom ešte krátky kopček. Oproti Kubovi kamoši, že kde v prdeli tak dlho sme :). Trochu pridávame, Julo sa pýta či tam majú pivo. Ja že isto. Už ho niet. Horský hotel Fran 71 km. Lúči sa so mnou Kubo, ten dal mega rýchly servis a zdá sa, že ide zafinišovať. Nakuknem dnu tam Julo. Idem ja vravím. Aj tak ma čo chvíľa prešprintuješ.

pred 2. tajnou kontrolou

nad Hotelom Fran- zjazdovka

pod Veľkým Javorníkom

Veľký Javorník

západ slnka na hrebeni

Vyškriabem zjazdovku a som na červenej. Hrebeň Javorníkov. Zhruba 2 hod pred západom slnka. Najkrajšia pasáž celej stovky. Pred rokom hmla a už aj viac tma. Nádherné výhľady. Veľký Javorník, Malý Javorník. A mne sa fakt fajn beží. Je to zvlnené. Vzduch krásne vonia. Fotím. Julo ma dobieha, či som v pohode. A či môže ísť. Jasné choď. Ja to už dobúcham hocijako. Je to štátna hranica s Českou republikou až po Makytu. A stále po červenej. V dobrej nálade a pred zotmením dobieham na predposlednú kontrolu. Na Kohútke, Horský hotel Portáš a 83 km.

Portáš

Najskôr dumem, doplním vodu a hneď idem. Ukázalo sa, tak som to mal spraviť. Ale Julov úsmev a pohľad. No nedalo sa odolať. Sadám. Polievočka. Pivko. A minúty bežia. Už? Nie ešte nieeee. No ale už poďme! Vyjdeme von. Stehná sťa kameň. A zima. Drkocú mi zuby. Chcelo by to pobehnúť. No to sa nedá. Totálne sme vytuhli. Tu mi prišlo na myseľ to, že ak by teraz začalo pršať. Tak sme skončili. Až po možno 4 kilometroch chôdze začíname ako tak fungovať. Chôdza občas aj pohyby pripomínajúce beh. Tma. Smerujeme na Makytu. Bol to mordor, ten breh! A dole. A v očakávaní poslednej občerstvovačky. Ja stále v dumách, že to predsa už musí byť tu! Nebolo a ďalej a ďalej. Kde je tá prekliata zjazdovka? Blukáme sa v bahne, po húštinách a znova ten pocit, že to už bude. Bolo. Nekonečno dolu ako z Chopka na Bielu púť. My však v Beňadine. Povel je jednoznačný. Nesadnúť si :). Koláčiky slivkové, šialené! K tomu kola. Mne to ukazuje 97 km. Čiže cca 10 km do cieľa. No poc bratu. All4Run! Zelení bratia sa pohli.....a zmizli v tme. Začínajúc na spevnenej ceste, neskôr bahenné kúpele, procedúry a zábaly. Poskakujúc ponad asi 569 mláku. Hundrúc si popod nos. Hecujúc samého seba. Nie rovno! Aha ho zablúdilec. Tu doľava mi to ukazuje. Tam v totálne tme miestny štamgast. "Chlapci tam dole to neni dobre!" Nebolo! Ku jedinečnému liečivému minerálnemu bahnu sa pridali kamene. Hop sem, hop tam. Ale my to drtíme hlava nehlava, lebo hlava vie že cieľ je blízko. Vbiehame do Lysej. Hlavná. Kruháč. Škola. Čas zastavujem 14 hod a 16 min. V cieli si gratulujeme. Tam Andrej a Kubo. Osprchovaní a vyvoňaní. Dobieha i Dano a Gabo. Oskar nás už čaká s načapovaným. Popreteková- atmosféra na J100 je super. Treba zažiť. Dobre sa sedelo, horšie vstávalo, no a po schodoch? Ešte 3 dni tak bude!

dobojované

A čo na záver? Organizátori! Julo to pomenoval na trati správne. Zaslúžite si Nobelovu cenu! Exkluzívne občerstvovačky. A ten počet ľudí, ktorí sú nápomocní na trati robí z tejto stovky unikátnu akciu. Pretože k tomu pridáme kraj a krásy Javorníkov. Plus dátum podujatia s ideálnym počasím. A tohtoročnou novinkou- len živé kontroly! Bola to paráda! Výkony, no posúďte sami. Šialené časy. Nie len elity vpredu. A len minimálne počty DNF. Aj to svedčí o tom. Že ak niekto rozmýšľa nad tým dať svoju prvú stovku. A užiť si prírodu, počasie a nebáť sa o to či bude alebo nebude kde a ako dobiť energiu. Podľa môjho názoru je odpoveďou J100!

Výsledky: Javornícka stovka 2017

Garminconnect: Javornícka stovka 2017

WebJ100: Javornícka stovka

S čím som driapal? Salomon S-Lab Sense 5 SG a Sense 6 SG, Ultimate Direction SJ ultra vest 2.0, Black Diamond Distance carbon Z, Garmin fénix 5X, Silva Ninox 2. Čo som jedol? Všetko čo som videl. Na gély som kašľal. Prečo o tom píšem? Lebo chcem. Lebo treba robiť to čo Vás baví!