utorok 13. marca 2018

Biela stopa SNP 2018

Kojšovka
Dávno predávno som ako malý za dedinou nie pri vŕbe sedel. Ale na artisoch prvé pokusy bežeckého lyžovania skúšal. S kamarátmi z ulice a miestnym bežcom Ondrejom. Či to bolo behanie netuším. Ale pamätám sa na to. Prvý stupeň ZŠ. Hodená taška do kúta. A na lúkach a lesoch vyšliapať mierny kopček hore. A spúšťanie sa dole. Viac nás fascinovali tie zjazdy. Robili sme si vlastné stopy. Zjazdy vedľa seba, kto bude skôr dole. Čo bolo na tom najlepšie? Že sme boli vonku. Na snehu, slnku a mrazivom vzduchu. A na čo si pamätám najviac? Že som sa polomŕtvy dotackal domov, potom len jedol a hneď spal. O voskoch sme vedeli asi toľko, že sviečka je z vosku. No po "nasviečkovaní" lyže to do kopca nešlo. Potom nám tam Ondrej dal stúpací. A už to šlo. O stúpacom vosku sme zas vedeli asi toľko, že sme ho mali všade, teda aj na lyži a to nie na celej. Čas letel. Snehu ubúdalo. Ale stále som nejaké bežky mal. Ako som začínal po motorke (motokros a enduro) behať, sem tam som sa na bežky dostal. Stále ma to fascinovalo. No snehové podmienky to veľmi nedovoľovali a hlavne moja bežkárska výbava bola na tom asi ešte horšie ako ten sneh. A čas letel veru, aj teraz letí. Še mi zdá.
Všetko sa, ale zmenilo 13.12.2017. V Košiciach nakydalo toľko snehu, že pri behu v lese mi bolo hneď jasné, že sme s behom skončili minimálne na mesiac. Okamžite večer som riešil bežky. Nabralo to taký spád, ako pri kúpe prvej motorky. Tak som už okrem klasikovania začal behať aj voľnou technikou- skate. Teda snažil som sa. Kojšovka, Hrešná, Jahodná- Lajoška no a Štrbské pleso- to bolo pre mňa ako Camp Nou. To je proste tak keď prídete z dvora z Budimíra na upravenú trať, kde už nie sú len také dedinské stúpania ale hlavne aj poriadne zjazdy. Už vtedy ma lákali chlapci z All4Run na Stopu. Ja som však vedel na čo asi mám. Odkladáme o rok.

Trate na Štrbskom Plese

Kojša


podvečer Štrbské Pleso
2018
Tohtoročná sezóna bežkám proste priala. I keď Košice bola bieda. Na Štrbskom sa behalo od novembra. Tak sme cestovali. Občas pri dlhšom voľne ostali i na noc. Behali a behali a behali. Keď som sa šiel prihlásiť na stopu pýtam sa či polovičku či dlhú. Hneď som dostal po nose. Čiže som bol tam- 50 km voľne. Sobota 27.1.2018 bol stanovený termín na galeje. Nedokázal som si to predstaviť. Takú dávku. A v kopcoch. A keď počujete tie reči okolo. O tých zjazdoch, pádoch a a dave ľudí po štarte. Mal som mierne nahnáno :). Ale šialene som sa tešil. Samozrejme ako to býva, forma sa ladila. V robote všetci chrchlali a už bolo. Vymaľované. Nejak som to dal dokopy ale nebol som to ja 100%. Môj hnev bol taký, že ak tam už idem...tak dám aj nedeľu 30 km klasicky. Buď zomriem alebo sa vyliečim a život pôjde ďalej. Ešte som stihol kúpiť jeden pár nových lyží na tú nedeľu a piatok sme s Guruom tohto športu Jozefom frčali na Skalku. Jozef mi to raz na plese povedal jasne, stručne a krásne: " je to také čisté ". Áno je to také čisté- sneh, čerstvý vzduch a brutálna drina. Nič Ti nie je prepáčené. Beh Vám vtedy pripadá, ako prechádzka ružovou záhradou. A žiadne blato. I keď na motorke som sa ho nahltal riadne. Hneď po príchode sme šli obzrieť Kremnicu, prevziať čísla a šup okúsiť sneh. Ja som asi po 500 m kašľal ako pacient s TBC. " Kašli na to! " vraví Jozef. Super dnes to vykašlem a zajtra bude dobre. Ako to býva. Večer jedna session. All4Run- Jozef, Julo + Igor a noví ľudia ktorých ako panic na takejto akcii radi spoznáte. Došlo na domácu a jasné aj na prípravu lyží. Hotová alchýmia. Nízko fluór LF vosky ešte s Jozefom. Potom došlo po prvej runde na drážkovanie. Niekto nám to tam v pivnici požičal. Keď tu zrazu Igor, že práškujeme vysoko fluórom HF. Ukončili sme to bôčikom- ktorý som najskôr odmietal- no podľahol a bol dokonalý. Bio raw- krajina pôvodu Margecany.

Kremnica






Jozef
Času bolo ráno dosť. I tak to bola trma vrma, všetci sme sa stratili. Jozef a Julo neviem kde. Ale Julo klasik 5 min pred štartom stačí. Ja som chcel dodržať pokyny z propozícií. Tak som tam stál v koridore poslušne 15 min pred štartom. Igora som zazrel i pár slov prehodil. Hymna, rozhovory s elitou vpredu. Tesne pred desiatou. Tesne pod nulou, hmla. A bum. Prvý koridor vyletel. 3 min a ideme i my. Došlo i nato. Držal som sa rád, skúsenejších. A neustále myslel na to. Súpažuj. Dávaj si bacha na palice. Na debilov krič! Bola to tlačenka, nie bôčik. Ale nejak všetci navôkol boli ohľaduplní. A keď niekto plašil a začal robiť bordel. Hneď dostal. " Kľud mladý! Kde sa plašíš? Máš času dosť! Ešte sa na pretekáš "! Na 2 km prišlo slávne bežkárske super G. Zjazdík vedľa zjazdovky. Tam výrobca večerného bôčika a verný fanda Paľo. Dvihol som mu ruku a on: "posledny ši".
A bolo :). Po super G zjazde som vedel, že už to dám. I keď neskôr prišli dlhé a rýchle zjazdy. Takpovediac nekonečné. A potom stúpania. Bolo to pestré a ja som vytrvalo a pomaly drel dopredu a dopredu. Na občerstvovačkách som pil a sem tam ďobol banán alebo čokoládu. Po 30 km sme sa vracali na Skalu a super G sa šlo naspäť naopak. Tam sa už miešali zase pretekári z polovičnej trate. Po štadióne sa to riadne preriedilo. Ja som kľudne šiel svoje. Prihladial na to, že som tu prvý krát. Na to, že zajtra idem zase. A na to že po severnom okruhu po občerstvení na štadióne príde južný a ten začne zjazdom a údajne neskôr stúpaním späť cez chatu Hostinec. A to dlhým, uťahaným stúpaním. Tak aj bolo. Urval som tam zo troch ľudí. A cítil cieľ. Ale kdeže. Ak by hmla nebola a ja by som videl kde v prdeli je vysielač na Skalke isto by som hrešil. Ešte riadne hore. Ale síl som mal. Ku koncu som zabojoval, ako to už vo zvyku býva. Ešte jeden kopec a motanica v blízkosti štadióna. A cieľ. 3:30:10. Tak jak mi Julo povedal. Že Ti do plaču bude. Cieľový servis. prezliecť sa a na ubytko. Riadne som bol hladný! Začali hody a jasné i oslavy. No 30tku klasicky som šiel na druhý deň len ja. O jednej sme to ukončili. Síce sa riadne pilo nikto z nás to necítil. Proste po takom výdaji to šlo. A vedomie štartu až o 10:30 hod. Jajjjaj kde sú tie ulrabehy, že vstávate o pol 5tej a 2 hod sa trepete na štart.

sobota a 50km FT
v cieli
Ráno, prvý na raňajkách. obsluha nechápala. Večer sme im zrušili zásoby borovičky i ginu. Po raňajkách s Jozefom, že dáme lyže. Nechal som to na starších. Tak mi to spravili. A tak ako deň pred tým. na štarte som ešte poskúšal ako ten klister drží. Na štarte bolo tesne pod nulou. A ako sme si všetci mysleli podľa predpovede, malo byť teplejšie ako v sobotu. No nebolo. Ako som sa dozvedel, vo swix stane to premazávali ešte za 5 sekúnd štart. Čiže severný okruch ako deň pred tým. Super G zjazd na klasičkách a potom v stope prvý výšľap, sneh rozmočený. Mne to drží ako divé a idem ako na skialpoch. v zjazdoch tiež riadne bomby. No po 7. kilometri sa to rapídne mení. Mokrý sneh strieda ľadová stopa. A začínajú galeje. No ako tak pozerám okolo seba asi 90 % je na tom tak isto. Čechúň vedľa mňa, fabrický jazdec od Fischer teamu. "Vidím  že si namazal pro jízdu a ne pro stoupání ". Kopce mordor. Zjazd. Smrť v očiach. Keď mi to už išlo totálne na nervy. Zobul som to a snažil sa to čo som mal vo vrecku namazať. Bolo to však márne. Takže som to dotiahol na rukách. Bola to riadna drina. A po sobote o to viac. Ramená, chrbát a celé ruky mi horeli. Keď som super G šiel naopak, teda hore som ešte obehol jedného borca. Keď som sa v zjazde snažil vydýchať, súper z kopca okolo mňa preletel akoby mal turbo. Netuším čo spravil, ale niečo spravil. Nedaroval som mu to. Do cieľa som ho dal. 2:31:02. Zbalil som sa a bol rád, že som rád. Už vtedy som vedel. I Jozef mi to povedal o rok som tu s Tebou aj na nedeľnej klasike. Biela stopa "everest" medzi diaľkovými behmi. Bolo mi to vysvetlené. Na takýchto vzdialenostoach nikde na svete nie je taký profil trate ako tu. A to bola pobehaná celá škandinávia, európa, amerika a kanada. Proste keď tu i nejaký zahraničný zvedavec zavíta- o rok ho to nevidíte. Zo zjazdov sa poserú a v kopcoch mrú. Rozbitý som bol na sračky. Niečo ako po odjazdenom 2 dňovom endure. Svalovica od krku dole- všade. Ruky som vystrieť nevedel. Ale dal som. A na prvý krát si myslím, že slušne. Treba len jazdiť a jazdiť.

na štarte, nedeľa a 30km CL
30km CL
Jeden z najkrajších športov čo existuje. Pre bežca jednoznačná voľba v zime. Mali by ste to isto skúsiť. Ak som ja po roku behania dokázal dať stopu v sobotu aj v nedeľu prečo by ste to nedokázali aj Vy? Oddýchnete od behu. Vydýchnu si kĺby. Vysekáte vrchnú časť tela. Natiahnete krok. Skate  = cyklistika. Klasika = beh. Robte aj aj. Začať sa dá aj turistikou len tak v lese. Áno v nedeľu som závidel šupináčom v stope :). Ale i vedieť namazať treba vedieť a dnes máme obrovskú výhodu- dnes kúpite všetko. Oni keď začínali netušili nič a nemali ani odkiaľ vedieť. Proste skúšali. Dnes v dobe google-u a youtub-u. Som i ja ako laik prišiel na to, aké bežky kúpiť, ako sa maže, ako sa voskuje a kde ma babka starú žehličku. Z ktorej je už moja žehlička v servisnom sete na bežky. No a forma. Minulý rok ju bežky isto spravili. Ako bude teraz uvidíme. Jedno však viem, také hodiny a kilometre ako som natočil túto sezónu som nenatočil doteraz za svoj život. A i tak to bolo..."také suché lístie". Chcem viac. Málo mi. O rok ideme do toho naplno. Je to dobre investovaný čas. Je to stále len o tom. O jednom. Niečo pekné zažiť. Bola to proste, krásna bežkárska sezóna. A vežmice i dzeci vonka. Im sa to isto bude páčiť.
PS: Veľká vďaka Jozefovi Scirankovi! Že ma vzal. Že ma naučil. Že ma poučil. Že ma povzbudil! 


Kojša


Jeremy a Hugo- Kojša

1 komentár: