piatok 14. júla 2017

Julo Kaľavský 7 summits (samíc) 7.7.2017

parádička
Zima bola ešte. Treskúca vonku. Ja po bežkách cez deň a behu večer na karimatke. Vyvalený. Akože strečing. Rozbitý. Ráno do roboty. Julo volá. Že čo robím. No spať idem. Že neidem. Že o 15 minút v tabačke. A tak to vzniklo aspoň u mňa. Pretože u Jula to muselo vzniknúť, už dávno. Už vtedy keď ako mladý turista chodil horeee a doleeee. Pretože presne o tom bol jeho projekt. Dať 7 vrcholov dostupných len turistickou značkou. Čiže len hore a dole. A to v poradí: Jahňa, Slavkáč, Východná Vysoká, Rysy, Kôpor, Kriváň a Predné Solisko. Malo to zmysel. Turista. Vysoké Tatry. Všetky vrcholy. Len po značke. A dátum? 7.7.2017...no kedy inokedy? Julo na mňa v notebooku vyvalil kompletný počiatočný itinerár. A to nebolo len tak. Že načarbané, pôjdem tu a potom tu. Malo to presný harmonogram, kde s kým. Kde kto bude. O koľkej. Občerstvenie. Kto pôjde ako autom. Výpočet času, vzdialenosti a nastúpaných metrov. Číslo budilo rešpekt. 100km a 8500m+. No a čo ja? Záverečné 3 samice. Doprovod, pace, alebo kamoš do dažďa ak chcete. Lebo tak to aj skutočne naozaj bolo.

NSBHNT 2017- alebo nonstop beh po 4x


Nonstop beh hrebeňom nízkych tatier 2017. Nie ideálna forma. No to by bolo najmenej, viac ma trápilo koleno. Ktoré po páde bolo na tom biedne. A z hematómu nad patellou som si už sám pravidelne ťahal ihlou výpotok, teraz už len mierne krvavý. V piatok som ešte pre istotu bol u dobrého ortopéda. Keďže aj sám som na traumačke robil a i tam vozil pacientov...a viac menej čo Vám budem hovoriť... k lekárovi keď tak, tak v bezvedomí. V takom stave to tu máme! No lenže sú aj výnimky. A to spoznáte tým, že ak tam prídete je tam asi tisíc ľudí už o 5 ráno. Mal som však šťastie :). Doki pozrel, povedal že koleno je úplne v poho. Pýtať som sa však nepýtal, či je možné na ďalší deň šupnúť horský maratón. Odpoveď by bola jasná. No ja som mal už teraz 100% istotu na čom som. Dobalili, vyzdvihli časť partie a vydali sa na tradičnú konco júnovú akciu.

SkyRace Poludnica 2017 jeden víkend...

 
Ono to bol celý víkend...parádny. Už v piatok sme došli do Lúčok a ja som týždeň po Krížnej mal dosť. No človeku nedá. Pozerám z dvora na ten Choč a zvažujem, že čo a ako. Zajtra ešte Krížnu budem cítiť, to je jasné. Čiže prechádzka hore, alebo nie je v podstate bezpredmetná :). Beh do Choča sa tento rok zmenil čo sa týka miesta v kalendári a tradičný májový Choč sa v mojom prípade nekonal. Tak na čo čakať... . Počasie bolo parádne a na takú skorú večeru by aj mohlo byť. Hore som sa prešiel a veru cítil som tú Krížnu- veď to bola morda. Hore som bol sám. Nádherné výhľady...dá sa povedať všade. Pre toto Choč milujem. Skutočne krásne! Dolu si to zbehnem,  vymočím nohy v potoku s medvedicou Helgou a frčím na ubytko.