streda 5. apríla 2017

ČSOB bratislava marathon 2017

Po roku znova v Blave. Po roku znova maratón. Po roku o rok starší- tak to jezdíva. Po roku znova boj v prvom rade sám so sebou. Nie sú súperi. Som ja a čas, čas a pulzy, a tie stúpajú úmerne teplu. Podarí sa? Bez pokusu o to, to nepôjde. Dosť tých žvastov prosím! 2.4. 10 hodín dopoludnia. Všetko bude jasné ani nie o 3 hoďky.


Už v piatok sa uberáme s Danom a jeho rodinkou do BA. Tam náš čaká ubytko v moste all intensive & inclusive monti od psota. Parádne o nás bolo postarané. Ja sa ale necítim boh vie ako. Po zime a dvoch pretekoch v skutku neviem čo čakať. Chcel by som to zlepšiť. Ale viem že to nebude zadarmo. No ani zima nebola zadarmo hodiny a hodiny v mraze, vetre a tme. Bežky boli riadny doplnok, ale ja fakt netuším čo to spraví. Po jednej kvalitne zabehnutej 15tke na ceste si však verím. Počasie ale nie je za. A víkendové teploty sa blížia k tým letným. Po čísla sme zbehli hneď v piatok. V sobotu sme polehovali a prebehli sa ľahkú 8čku.


No a po tej osmičke mi začalo byť divne. Proste "plano". Nebol to stres ale doslova nauzea. Až to pomaly prechádzalo do stresu, že ak mi tak bude ráno, tha neznám. Stále tu bola možnosť pominutia sa tohto pocitu po štartovom výstrele. Ale malo to možné vysvetlenie, že som skutočne od štvrtka oddychoval, nič nerobil, mal voľno. No a na to proste ja nie som zvyknutý. Len tak ležať. Ešte raz sme buchli euroveu v sobotu s malým Miškom, stretli Aďa a Mikiho (nie bicyklistu). Vychutnali si tú pred pretekovú atmosféru. No a šup z prosta do mosta za montiakom (domáci to pes, labradorský, čierny, brechajúci na mňa stále!). Na nauzeu jedno malé orosené. Keď tu zrazu sedím v kúpeľni a pani domáca ma holiacim strojčekom strihá. Že pomôže! Že lepšie pôjdem! Nenamietam veď vonku páľava :). Ráno deň pretekový- ľahučké raňajky. Po včerajšom pitnom režime ešte zopár tekutín, minerálov a iontov, či džointov? Teplota v tieni je super, no ono to pôjde hore a riadne! Ide sa.


Parkujeme. Rozbeháme. Čakáme. Minulý rok sme preskakovali oplotenie na štarte o 5 minút 12. Tak sme si tam tento radšej zašli o čosi skôr. A zase Ivo štartoval. Dano že jaké mám pulzy. Sínus rytmus 109 na štarte je fayn. Ono zase ako tá riekanka 109 Pán Boh pri nás. Čiže niet sa čoho báť! Veď ja dnes nebežím maratón. Týždeň som si v hlave opakoval. Ideš 6x5000m v tom istom tempe! 6sť pätiek. Za koľko? Ta tak rovnako približne. Čo ja viem 20:30? A potom? Potom uvidím.


 
Bum, prásk štart. Kľudne si bežím. Zapínam mód- len ja a ja a ja a nič. A voda! Pi čo to dá! Všade. Každému pískajú hodiny na kiláku, mne nie. Prečo? Lebo idem prvú 5ťku. Tak sakra spomaľ. Kde sa ženieš. A medzičas 20:22. Nie zlé, ale dá sa aj pomalšie, veď už teraz je horúco, čo to bude o hodinu a pol... . Čo je však fayn je vetrík. Vďaka Bohu. Vravel som, že bude pri nás...veď 109! Ale kde!? Číslo 630 a druhý medzičas 20:33. To sa mi páči. Desina za mnou, necítim sa..zle..ale ani nejako luxusne...vlastne ani neviem ako. Pozriem pulzy- 155/min. Paráda! Tak pome! Pome behať. Ale nesplašiť sa, piť a ísť si svoje. 5ťky, päťky, pome pome pome. 20:14...... 20:13...... 20:10......20:20. Šiesta!!! A mne nič. Nechápem. Sám sa bojím. Samého seba. Ľudia kapú. Ja som dal jeden gél a riadne pijem. Už je fakt horúco. V Ružinove po obrátke to cítiť. No občerstvovačky sú výborné! Dovolím si tvrdiť, o dosť lepšie ako v KE. Každú jednu beriem. Siedma za 20:15. 7 kilometrov mi chýba. Dá sa povedať, že celé to bežím sám. Občas si s niekým pomôžem, ale viac menej len na pár sekúnd a idem ďalej a ďalej.




Posledná 5ťka v meste a cez most. Cítiť finiš. 20:47. Spomalil som ale úplne smiešne. Teraz to musím zabojovať, lebo tak skoro možno na takýto čas nebude. Vidím prvú ženu a sprievodné vozidlo. Ešte na mňa kričí Peťo Buc a ja nič len to auto. Most. Petržalka. Park. Málinko sa približujem. Doťahujem ešte jedného. Maťo Kovaľ povzbudzuje. Sorry Miki Teba som už neregistroval. Už to bolí a isto aj psychika pridáva lebo cieľ je tu za týmto mostom. Hore, dole a idem čo dá. Moja dvojka z posledných kilometrov sa nevzdáva a tiež chce finišovať. Tu som riadne doskočil spomínanú prvú ženu Míšu Mertovú. Cieľová rovinka. Aj som ju dal. Potom ma sprdli...doma...že to sa nerobí :). Ale ja som vlastne bežal sám. A 2:51:47 som nechápal. Totálne nechápal. Lebo do 38 km som mal pocit, že sa len tak tmolím, letím, blukám. Desilo ma to ,ale zároveň dávalo nádej na pekný čas. Ale taký? V takých podmienkach? Ak by mi niekto povedal pred 5 rokmi... Čo všetko sa dá! Dá!!! Tak neseď za tým pc keď to čítač, ale dvihni riť a choď do toho lesa nájsť, čo možno ani nevieš že je! Seba. Nevyskočíš z prízemia na strechu! To nie, ale po schodoch sa tam dostaneš. Nemusíš vyhrať, stáť na vrchole. To čo zažiješ na tej ceste bude Tvojím víťazstvom. Postupne som si uvedomoval, že čo som dal. A ako. Úplne na pohodu. Ale prečo? Zima? Bežky? Tak vyšlo? Superkompenzačka pred pretekom? Isto mi tá diéta neuškodila, to je isté! Hneď písal Julo, pochválil, Jožko a Marián. Došiel som k Danke, Lenke, Alenke. Miki sa zjavil. Dano dobehol (nabudúce bude lepšie kámo! tomu kúr!). A čo teraz? Jeden brutálny burger, hranolky a pivo! Lenka a Alenka super vybrali. Poďme domov. Bol to vydarený beh, víkend. Oplatilo sa byť...len tak byť....sevas montiak...vypadla Ti z úst slina? i mne...


TCX záznam môjho behu bratislava csob marathon 2017

komplet výsledky maratón >>>> TU <<<<  

4 komentáre:

  1. Monty sa pyta, ci neprejdes na dogtrekking. Ma zaujem :D

    Super si to dal, najblizsi fan/fun support potvrdzujem v IT :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :))) dikesko za všetko! no monty či monti, od vtedy ma po nociach máta ako spolu ukrajujeme krásne spoločné kilometre slinka vedľa slinky

      Odstrániť