nedeľa 8. augusta 2021

Slovakia Divide 2021

Bolo to tak, ako Vám to teraz, opíšem. Stalo sa toho okolo tejto akcie omnoho viac. No všetko si nepamätám. Teda vôbec neviem, čo bola realita a čo sen, čo prelud a čo prítomnosť. Jedno Vám však poviem dopredu. Bolo to veľké. Bolo to šialené. Bolo to intenzívne. Bolo to odpojenie sa od pozemského sveta. Od reality. Bolo to niečo, čo som pri ultra behoch doposiaľ nezažil. Doteraz také problémy na trase neriešil. Slovakia Divide 2021.




Preteky, ak to tak môžem nazvať. Viem urážam bežných výkonnostných cyklistov. Či na ceste, či v teréne. Urážam tých, ktorí onanujú nad priemerkami. No tento príbeh, ani akcia nie je pre nich. Myslím si. Áno viem, sme turisti. Ok, bude to výlet. Niekedy z jari tuším som bol s Lukášom (kamarát aj na Divide) na biku a spomenul mi túto akciu. Že 700km MTB. Ja, že sa zbláznil. Keď dám 100vku v lese mám dosť. Ani som nad tým viac neuvažoval. Neštudoval som, o čo ide. No čo čert nechcel a Lukáš asi chcel, stretol som v lese taktiež na biku Aleša. Kamaráta z dediny odkiaľ pochádzame. Viezli sme sa a padla reč na akciu ktorú on organizuje. Vedel som že robí tripy na biku. Po divočinách. Po krajinách a miestach kde ľudská noha málo kedy vstúpi. Má pobehané celé Slovensko, susedné Čechy, Ukrajinu, Poľsko, Kirgizsko, Rumunsko, Taliansko atď. Ale chuťovka je isto Ukrajina. No Slovensko poskytuje určite, taktiež priestor na divočinu v džungli. Tak či onak, či nepôjdem jeho Divide. A- ja, že čo to je? 700km z Modry na východ, na Ukrajinské hranice. Aaaaaa a ja som hneď vedel aká bije. No dobre. A odvtedy som už študoval. Pozeral cca trasu, dátum. Aaaaa a čo sa ja ondieť budem. Registrujem, platím, idem, riešim. Luky mi volá ani nie o 2 dni, že dobre mi je... . No plať aj Ty a dáme výlet. Pozor, u Lukáša pretek! On je makáč. Ja turista. Čas sa blížil. Buchli sme jedno týždňové sústredko s Furikom (Florián Papcun) v- Dolomitoch, kde sme okrem iného dali Sella Ronda Hero course, 86 km 4500m+. Kupovali postupne brašne, ja ešte pošiel na Gardu a- viac menej- už u mňa nebol čas sa povoziť plne nabalený s prenocovaním v lese. Luky to stihol a pozrel si záverečný úsek z Košíc do cieľa. Ani neviete ako a sedíte vo vlaku. Smer Modra. Chlapec skromný, mierne ustráchaný- Lukáško. Z Trnavy sa do Modry odvezieme na bikoch. Regneme sa, dáme výdatnú večeru a kvalitné spanie v normálnej posteli. A môžeme ísť na to!


Trnava


Už na štarte si vravím, čo ten Aleš o nás nakecal. Od štartovej čiary sa staviame tak cca 8 m dozadu. Všetci kompletne za nás. Tak aby sme boli my prví. Aleš dá predslov, pekný, jednoduchý, tak ako sa patrí. Páči sa mi to. Sobota 8:00, dátum podstatný nie je, štartujeme z Modry. Hneď na úvod už niektorí kufrujú. Po štarte doľava, niektorí jednoznačne v tempe doprava. Je to komické, ale kto vie, možno idú ešte dobaliť. Alebo vyložiť. V prvom kopci chlapec neviem ktorý. Neskôr som už vedel. A to ani nebol kopec. To bolo prvé stúpanie od štartu cca po 1 km. Nástup ako sviňa. No proste bomby. Akoby, že cieľ je o 10 km. Pozeráme po sebe. No plašiť sa my po ňom nebudeme. Prvých 20 km som bol taký neistý. Potom to už išlo. Na úvod to bola taká motanica v 400 mnm, v lese a na asfalte. Ideme v trojke Luky, Aďo a ja. Pred Bukovou terén spoznávam zo Štefánik ultra trail. Za Bukovou, ako stále, bahenné kúpele. V jednom z kopcov Aďo rieši problém so šaltrom. Počkáme ho. Vraví že máme ísť. Tak ideme. V Košariskách stojíme prvý- krát. Dopĺňame vodu. Dobieha nás zvyšok. Je skorý obed. Začína byť teplo. My si, ale dnes ešte teplé jedlo nezaslúžime. Kekse žrať budeme. Lukáš má zo 4kg! Polovicu som mu aj tak vyhádzal. Na Bradlo pohodlne po asfalte. Zjazdujeme dole a prvý okoloidúci, že ako sa šlo hore. Ťažko mi odpovedať- nepochopil by. V Podkylave vychádzame na asfalt a až pod Čachtický hrad to je tempárina. Vo Višňovom opúšťame asfalt a púšťame sa do lesa. Priestor mi je známy z Lazovej 100. Tu začína prvý driapák mimo sedla. Po náučnom chodníku v zaujímavom lese okolo Čachtickej jaskyňe. A kamenistým zjazdom do Nového Mesta nad Váhom. Míňame prvého na obede. My v centre nákup a ďalej. Za Novým Mestom dobiehame Aďa, ktorý v meste nestál. Aďo ostáva na obed v Kálnici v MTB parku. Od tejto chvíle už Aďa počas celej trasy nestretáme.

Košariská

Kálnica

Čachtický hrad

Bradlo

Začína dlhý výšľap na Inovec. Najskôr v doline po asfalte. Ten sa mení na tlačenie v stene popri Bohušovej studničke. Hrebeňom na Krželnicu už na biku. Až na vrchol Inovca sa dá ísť v sedle. Zjazd je parádny. Technický v hustom poraste, ktorý sa neskôr otvára na širšiu zvážnicu plnú skál. Vychádzame v Mníchovej Lehote a chodníkom lesná železnička Trenčín - Selec, to je pekné vozenie nad Soblahov. Tu do kopca. Fayného kopca na Chatu pod Ostrým. Občerstvenie a ide sa. Zase pekné vozenie po lúkach a jazditeľných lesných cestách. Petrova Lehota a Omšenie. Tam ešte kofola a čipsy. Blíži sa noc. Z Omšenieho to je riadny kopec plný tlačenia nasp5 na červenú SNP značku. Ideme už v tme a nad Hornou Porubou v zjazde v tráve, kde nevidno, čo Vás čaká. Líham k zemi. Buď skala, alebo nejaký konár. Podfuklo mi predný plášť, no nezobul som ho. Mlieko spravilo, čo malo. Akurát som dofúkal v tej polmetrovej tráve. Za Košeckým Podhradím stúpame drsným technickým kopcom hore. Stojím pri dome. Do tmy sa pýtam či je tá voda pitná. Že jasné. Pýtajú sa odkiaľ som. Že z Košíc. Keď im vravím odkiaľ idem a- kam, nechápu. Hovoria, že hore ísť nemám, že tam sú už len medvede. Lúčime sa otázkou, kde budem spať. No to ešte neviem. Po cca hodine jazdy a 12tej hodine v noci stojíme za Mojtínom v prístrešku. Deň bol riadne horúci a všetko mám mokré. Teplo však už nie je. Vyzliekam a líham do spacáka na drevo stola. Po 185km s 5100m+ neviem, ale nejako spať. Bez karimatky. Spohodlnel som. Už aj zima mi. Dnes to zbehlo. Zajtra bude iné počasie. Po predriemanej noci budík zvoní o 4tej. Motáme sa. V noci spŕchlo, aj keď podľa predpovede nemalo, a tak bude Lukáš ďalšiu noc zaspávať v mokrom spacáku. I tak ale ďakujeme tej streche nad nami.


Inovec

Vyšehrad

Vyšehrad

Mojtín

Veci ale nemali šancu vyschnúť. Je cca 13°C. A keď vidím ako Lukáš rve na seba tie mokré šaty. Ta de. Čo je málo to je veľa. Vyťahujem suchý komplet. Z Mojtína strmým asfaltovým zjazdom, krásnou dolinou Radotiná cez sedlo Samostrel a následný zjazd do Čičmian. Tu po trase Ultra Punk 85. Na prvých 200km trasy- som bol na 3 miestach, kde som niečo bežal. Za zjazdovkami nad Čičmanmi ale prichádza to, čo nás čaká celý deň. Prvý dážď. Ten je znesiteľný po Tužinú. V Nitrianskom Pravne je to už- ale lejak. Potraviny otvorené. Nakúpim a obliekam sa- do toho naj, čo do dažďa mám. V Solke to už vyzliekam. Zelenou na Vyšehrad- s bikom , to je absolútny masaker. Stena plná skál. Dá sa povedať schody v potoku. Lukáš sa pýta, ktorý záškodník toto vymyslel. Hrešíme, preklíname obaja. No taký je Divide. Je to prekážka. A prekážky sa prekonávajú. Kto je šikovnejší prejde ju rýchlejšie. Aleš hľadal alternatívy no niekedy sa nedá. Ak by som nebehal a nechodil po horách, len bikoval, asi by som to tu už začínal baliť. Kompletne mokrí vychádzame na lúky na Vyšehrade. Duše nám upokojujú výhľady a pohľady. Cez hmlu sa snaží slnko aspoň trošku nás ohriať. Začína celkom zaujímavé vozenie cez 4 Chotáre. Po hrebeni, stále sme na červenej. No búrky sú všade okolo. Ideme, nestojíme. Pred obcou Sklené prichádza ďalší lejak, ani sme nemali snahu stáť. Z vysokej trávy a zjazdov sme boli aj tak beznádejné totálne mokrí. Vychádzame na cestu 1. triedy. Odbáčame na Turček. Tu zase prietrž. Stojíme po strechou pri potravinách. Ja sa obliekam, vyzliekam. Vyšlo slnko, ideme! Výšľap na Kordícke sedlo nám celkom ide. Sme na tratiach Bielej stopy SNP. Zase som niekde, kde to dôverne poznám. Žltou dole do Kordík. Jedna katastrofa. Ťažba dreva. 2 oceľové laná krížom cez chodník. Do toho haldy blata. No Katastrofa. Takto to vyzerá v našich lesoch. Z Kordík sme si mysleli, že šup ho a sme v Bystrici. No motáme sa dosť dlho, kým zjazdujeme Laskomerským dole. Údajne náročný. Nechcem nikoho uraziť, nov Košiciach, by bol pre rodiny s deťmi. A to sme ho šli nabalení a po daždi. To taký suRAWy v KE je potom samovražda. V BB nakupujeme. Ale úboho málo. Uvedomujeme si, až neskôr. Kupujem ešte pol litra vody navyše. Po BB prichádzajú úseky bez civilizácie. Zastavíme sa v záhrade v centre BB. Na jedno obligátne pifko. A podľa predpovede má od 17tej riadne džabať vodu. Opúšťame BB cyklochodníkom smer Môlča. Tam sa trochu strácame pri nejakom areáli kde majú kone, no skôr to vyzerá ako dráha na autokros. Driapeme to cez krkaháje. No chodník nachádzame. Poniky a Ponicka Huta, asfalt. Veľkou a Martinovou dolinou stúpame do CHKO Poľana. Medvede traste sa! Míňame skautský tábor. Začínam riešiť, kde spať. Na to, že hlásia búrky, a silné dažde je ticho. No to je tak. Ticho pred búrkou. Mám vytipované 3 prístrešky. Lukáš nie je veľmi za, keďže je málo hodín. Ja by som si aj celkom pospal. Stojím pri jednom, no nič extra. Ide sa ďalej. Priorita je mať strechu a vodu. Stúpanie sa dvíha a je nám jasné, že búrka bude. Začína dunenie, mračná. Posledný prístrešok a asi aj naj je pri chate Horalka. Sú tam 3 altánky. Je tam prameň. Máme to cca 1,5 km do. 500m už v riadnej džungli pod Bukovinou v 1230 mnm udrela riadna rana a hneď ľadovec. Šprintujeme pomaly, nevidíme na cestu. Lukáš, že kde? Hľadaj modrú, modrá a doprava. Prichádzame na mini lúku, kde je zamknutá chata Horalka a 3 prístrešky. 2 menšie a jeden väčší. Stojíme. Aj sa razom zotmelo. Keď vidím ohnisko a komín a hlavne suché nachystané, naštiepané drevo, tancujem od radosti. Lukáša sa pýtam, či má zápalky. Smutne odpovedá, že nie. Ale ja mám! Rada Jula Kaľavského do lesa musíš mať zápalky, špagát a nôž. Hneď robím oheň, naťahujem rep šnúru, vybaľujem všetky veci a začínam sušiť. Jeme čo máme, a tu prichádzame na to, že ten nákup v BB bol chabý. No neumrieme. Hlavne pri ohni nie. Tu si začíname uvedomovať, kde sme. A na to aký by to bol prúser, ak by sme ten altánok nenašli! Lejak sa stupňuje. Miestami mám pocit, že nám oheň zahasí voda lejúca sa komínom dole. Lukáš ľahá do mokrého spacáku pod jeden menší altánok. Ja majstrujem bivak z dosák a lavíc, aby som mal akú takú rovinu pod chrbtom pri ohni. Dnes to vôbec nešlo tak ako včera, 123 km s 3400m+. Zaspávame. Nie že by som sa bál, no flek to je tajomný. Občas pozerám do tmy, či niečo nevidím. Po polnoci sa budím na slabučký dohasínajúci oheň. Beriem čelovku a idem po drevo, ktoré je ako- tak v suchu pod strechou Horalky. Otočím to zo 5- krát. Ľahám ďalej a spím.


Dole do Kordík


BB



Na Horalke


Budíme sa. Prikladám do ohňa. Hmla a 100% vlhkosť. Viditeľnosť biedna. Klepem sa od zimy. Pozerám na garmina, je 8°C. Iné počasie sme si predstavovali. Na to sa Lukáš šuchoce a- kričí, že kde má tretry. Svietim čelovkou smerom k nemu. Ako? Kde mám tretry? Najskôr sa smejem. Čo? Tu som dal tretry. A niet ich. Ty si ich vzal? A na čo? Vysušiť mi. Jasné! Čo Ti pare. To čo je? Obúvam sa a idem k nemu. Kde boli? Lukáš spal na stole, tretry dal na lavicu pod seba, vložky vybral. Lavica ocapaná od blata. No hovorím, tu niečo bolo a tretry sú v pi..! Toto je mega prúser. V ponožkách ďalej? Na tých smiešnych spdčkovým pedálkoch? A kde? Nas5? Či ďalej? Kde kúpiť tretry? No toto je úplne v péčku. Začínam hľadať. Prvú botu nachádzam cca 10 m od spania v tráve. Druhú, ale ani za ... . 30 min už strácam nádej. Ak to zavliekla hoc 50 m- je to taký polomer. Vo vysokej tráve a lese. No ďakujem pekne. Nájdem aj druhú. Šnúrky rozkusané. Musela byť aj pri mne. Podľa stôp. No ja som smrdel asi viac :), tak, že ušla. Dedukujeme, že to bol líška. Po rannej rozcvičke s tretrami doplníme vodu. Prichádza rozcvička číslo 2. Preliezky na modrej smer lúky Ľubietovská Bukovina. Normálne akoby niekto naschvál porezal stromy do cesty a nechal tak. Les je to ale riadny. Medveďovo. Nádherným singlom za zvuku hvízdajúcich bŕzd vyletíme na asfalt. Tam lesníci. Niečo po 6 ráno. Pozerajú, ako na prízrak. Jeden sa tuším aj posral. Od priehrady Hronček Kamenistou dolinou hore na Sihlu. Prekrásna dolina. V Sihle potraviny v pondelok zatvorené. Ta sme sa najedli. Pekáreň! Davaj het! Pytaj niečo. Osúchy s cesnakom žujeme za jazdy. Vychádzame na Rudnú magistrálu cez 3 Chotáre do Železnej Brány. Následný zjazd si myslím, že poniektorí isto tlačili. Preleteli sme popri ovciach do doliny nad Klenovcom k rázcestníku Skorušina. No a riadny zaberák pod Klenovský Vepor. Nekonečný breh. No už nie je zima. Už pred sedlom pod Vartou nadávam na tie húštiny. No do sedla Machniarka po červenej preklínam už všetko. Tráva vo výške rájd. Nevidíte ani prd. Ako tak to ale ideme v sedle, až na pár úsekov. Sedlo Zbojská, skorý obed. Teplá polievka a halušky!!! Kupujem syrové nite a slaninu. Už mám dosť tých sladkých sračiek. Po hodinovej pauze pokračujeme ďalej. Stúpanie pod Fabovu Hoľu a teda do sedla Burda mi veľmi nejde. Prdel mám na kašu. Ako z filmu Pulp Fiction. Butch Coolidge: Jsi v pořádku? Marsellus Wallace: Ne, to nejsem. Cítím se totiž pěkně rozmrdanej. Butch Coolidge: Co dál? Marsellus Wallace: Co dál? Já ti řeknu, co dál. Teď sem pozvu pár zfetovanejch negrů s kleštěma a letlampama tady pro pana domácího. Aby si tady hoši trošku zablbli. (k Zedovi) Slyšíš mně, ty vidláku? Ještě jsem s tebou, hochu, neskončil. Tvá prdel pozná středověk!



Sihla


Horehronie


Železná Brána vzadu Klenovský Vepor




Pod Kráľovkou

Pod Kráľovkou


Burda

Džungľa

Za sedlom Burda je mega polom, no je to počistené. Vozíme sa po parádnych asfaltových, miestami štrkových zvážniciach. Je to úplne v pohode aj na gravel. Hore -dole, strmšie hore na horáreň Lapinka, potom viac -menej dole až na lúky ku Vaľkovni. Vidíme Kráľovku. Spomínam na beh Kráľova - Kojšova. A- viac -menej po tom aj pôjdeme. Úvod je ale rozdielny. Do sedla Javorinka stúpame cestou. Šumiacka priehyba, Severná lúka taktiež riadne medvediská. Na červenú sa napájame pred Čuntavou. Odtiaľ známy chodník červenou na Dobšinský kopec. To že sme prvý deň potiahli do polnoci a druhý vyšli až na Bukovinu, nás vynieslo na priebežné prvé miesto. Druhý bol ale v týchto miestach už tesne za nami. Za Dobšinským kopcom si dáme časovku, kde nás naháňa salašnícky pes. Opúšťame červenú a zvážnicou popod hrebeň v metrovej tráve ledva točíme. Sp5 na červenú. V sedle Dobšinsky vrch znovu dole z červenej, na ani nie zvážnicu, ale diaľnicu. Dá sa ísť bez svetla, široká uvalcovaná cesta. Pršať by nemalo a my uvažujeme ťahať čo najďalej. Červenú len pretíname a vychádzame na červenú pod Stromišom. Tu Lukáš kričí doprava, doprava. Z tmy od chaty zaznie NIE! Tam nie! Tam padneš! Ale veď my len po vodu ideme. Aha, Vy to tu poznáte. A kamže idete? Keď im to po doplnení vody celé vysvetľujeme, ako mnohí iní nechápu. Do sedla Súľová to šlo cestou, ktorú Lukáš poznal. No od sedla zvážnica pre nás neznáma. Nakoniec to- ale bola parádna jazditeľná cesta. Ešte pred sedlom Volovec po červenej. Na Skalisku sme presne o polnoci. Je absolútne bezvetrie. Zima začína až v zjazdoch zo Skaliska. Dávam Lukášovi rukavice. Obchádzame Ramzovú. Obloha je jasná. Zo sedla Krivé prichádza neprijemný úsek až na asfalt, no tým nejdeme do Úhornianskeho sedla, ale hneď doprava na protipožiarnu cestu. Popod Malú a Veľkú Pipitku, vychádzame na červenú. Tu už máme mokrých tráv a húštín dosť. Lukáš, či neľahneme, tu pod strom na chvíľu. Hovorím nie. Všetko mokré, ideme! Ideme až do rána! Neznáš bolest! Sme na trase horského behu Smolník. Napriek tomu, že to poznáme, je to nekonečné. Nekonečné po Osadník, predriapať smrečinu pod Osadníkom a nekonečne dlho dole. A kdeže je Smolník. Jajáááj ďaleko. Fakt to bolo nekonečné. Po pravej ruke už vidno ranné zore. No pozerať výhľady neradno. Hneď Vás točí v tráve a riskujete papuľák cez rajdy. Keď dorazíme ku kaplnke v Štóskom sedle, je to ešte fayn. No po peknom zjazde kadiaľ šiel aj MTB Smolnícky maratón do dediny, je to o 180 stupňov úplne iné. Inverzia, dole kosa a mega hmla. Obliekame. Zapíname blikačky. Prichádza asfalt do Prakoviec.


Skalisko

Skalisko

Osadník

Inverzia na Kojšovskej Holi

Kojsha


Musíme sa zohriať. Luky ide do špice a ťahá, no po cca 5 km, ide do háku. Ja šliapem bizónovo nech mi je teplo. Otáčam sa, Lukáš stráca. Spomaľujem. Lukáš vraví, nedá sa! Zaspávam, spadnem. Hovorím, nedá sa, musíme ísť dole z cesty. Vydrž to do Prakoviec. Robí kliky, drepy. Ideme. Otáčam sa, jeho zas nikde, motá ho po ceste. Pozerám, chlapec si nakladá také facky, že dovi dopo! Na zadnej brašni mám hore cvaknutú pollitrovku od sprit-u. Ako mi neskôr Lukáš, povedal keď sa za mnou vyvážal. Údajne nevidel nič len zelenú lebku a čiernu tmu. Konečne! Prakovce. Schádzame z bicyklov a 2 km tlačíme. Hovorím, teraz sa preberieš. A hore je slnko. Hybaj. Ešte pred Izbicou sadáme a začíname šliapať. Na Kojshowke slniečko, no mokré je všetko. Dáme čaj z automatu na Erike a ideme na Golgotu cez Katku, kde doplníme vodu. Na Golgote pauzujeme na drevených doskách, ako je výstup sedačky. Už je dobre. Lukáš je pri vedomí, orientovaný, GCS15 (Glasgow Coma Scale). Po raňajkách akých -takých. Sadáme, a až po Jahodnú to valíme. Cez Tisícovku si vravím, tu muselo riadne liať! Trail Jahoda je ešte ok. No Michalkov - fuck, 3x mám na mále. Luky to tam i niekde jebol cez korene. Tak, že sa jednou rukou držal konára nad sebou a druhou držal bike :). Som doma, Alpinka, diváci žiadni. Ta to de sme! Teším sa na kávu na Hrešnú. Dig more. Hrešná od 12tej. Nič, ideme ďalej, stretávame kamošku Gabiku! A Nakyho! Ide s nami kúsok na biku. Pekný zjazdík z Kavečian do Kostolian - budem ho jazdiť častejšie. V Kostoľanoch povinná zmrzka. Dávam si 6! Keďže plánovaná Hrešná nevyšla, stojíme v Budimíri. Dokúpime jedlo, pitie. Lúčime sa s Nakym. Došli nás tam pozrieť aj kamoši z Budimíra a moji rodičia. Pýtajú sa, kde spíme. Jednoznačne odpovedáme, že v cieli. Akonáhle sme sa pohli, ja mám nohy špagety. Po Kecerovce ako tak. No na ceste je horúco. Ešte stretávame kamoša Tomiho, že nám drží palce a hocijako máme dôjsť. Od Mudroviec stúpame na Makovicu, a to čo prežíval Lukáš pred Smolníkom, prichádza na mňa. Na čo drogy. Stačí Divide. V lese vidím cigánov ako nejakých permoníkov. Neskutočne sa mocem. Nedokážem točiť na tom najľahšom prevode. Schádzam z biku a tlačím. Sadám, otočím 10 x, skoro spadnem, schádzam dole. A to sa opakuje. Pozerám na cestu, plyšový medveď, prídem bližšie - a to list. Obzerám sa po lese - dom, chata, plno ľudí. Stojím, jak to, čo to? Veď to sú stromy. Lukáš mi vraví, že som riadne v péčku. Vyťahujem všetko sladké čo mám a na silu to tlačím do seba. Efekt ale neprichádza. Sme hore. Prichádza riadna chujáda. Hrebeň Slanských. Lukáš to šiel cca 2 týždne dozadu. Že katastrofa. Mám ísť prvý. Hneď sa preberám, keď mi prvý konár pichá rovno do oka. Ta to čo je? Orság preber sa. Tu nespi. Prekvapenie! Popadané stromy prerezané! I tak to- ale nie je terén na oddych. Tráva, polom, hnusné skryté kamene a ku koncu blato. V Herlianskom sedle, už po ceste, až do Banského. Potraviny stíhame otvorené. Lejem do seba rovno 3 redbully. Ďalej. Hnusná cesta ku Davidovu. Odtiaľ po asfalte. Rúbeme to. Lukáš ťahá. Sačurov, Dlhé Klčovo. Čerešnička na záver - brod cez Ondavu. Tu prídem sám, stojím a nechápem. Ten Aleš je ale blázon. No toto je výmysel Paľa. Ale dobré! Páči sa mi to, akurát tá voda má luxusnú vôňu z bukózy :))). Tretry nezobúvame. Voda tak po genitál, dno štrk, ku koncu blato, tam treba dať pozor na krok. Voda je ale liečivá s tými chemickými prvkami, ktoré obsahuje. Riť sa mi lepší. Cez Michalovce- po starej ceste smer Vinné. Pri jazere vravím, tu stojím a musím dať pivo! No, nápad dobrý, pivo dobré. Ale chyba bola zastaviť sa. Hneď ako začíname stúpať do kopca obaja plačeme. Chodidlá majú po 4 dňoch mokra dosť. Akoby Vám žiletkou rezali do chodidla. V- sedle, keď sme to ťahali zaďákmi ok. No inak strašná bolesť. Obaja si kričíme nahlas. Neznáš bolest! Neznáš Bolest!!! Jepaaa. Zatíname zuby. Obchádzame celú Šíravu až do Jovsy. Tu po cestách a cyklochodníkoch. Z Michaloviec to je do cieľa po zmenenej trase - info od Aleša cca 50 km. Ale ako to býva, záver je najhorší. I napriek pekným chodníkom viac menej po rovine niet konca. Konečne Choňkovce! No a breh do-hora. Lukáš, že jedna zákruta a sme tam. Tak neviem, či jedna ale zo 5. Sme Beňatina! Krčma. A penzión Merci - cieľ. Horec, pivo medaila! Dvaja ľudia nás tam čakali, Aleš a môj otec. Žiadne ovácie. To je také krásne. Veľké veci sa robia po tichu. Nespali sme 39 hodín a 40 min., prešli 390 km s 8500m+ v takom teréne, že mtbčkár z časopisu by sa Vám na to vyfuckoval. Je to tá najkrajšia odmena byť v cieli. Ihneď zavrhujeme myšlienku ísť domov. Síce chodíme len po hranách chodidiel a ledva sa presúvame. Ostávame tu! Cieľový servis by mohli závidieť aj v Taliansku  na Sella Ronde. Kecáme s Alešom do noci a čo to popíjame. Mňa vypína ako poistky v mojom prvom fiate. Ráno sme to dobalili a došiel kamoš Tomi. Zvyšok bol už len o ceste domov a vybaľovaní. Bol to výlet! Na kávu a ostatné je minulosť!


Kostoľany

Cieľ

Cieľ

Beňatina

Etapy na strave: 1. etapa     2. etapa     finish ride

Výbava: Použil som bike Trek Procaliber 9.8 (2017), s vymenenou vidlou za SID Blackbox, s radením sram xx1 11 kolo (10-42z), prevodník som vymenil a použil 30z (inak tam mám 34z), obuté som mal bezduše vpredu Tufo XC11, vzadu Tufo XC13. Maximálna spokojnosť. Navigácia Garmin Edge 530. Prioritou u mňa bolo nemať nič na chrbte. Vpredu na rajdoch jedna brašňa. Na ráme dve malé brašne na ťažšie veci ako powerbanky a servis na bike (duša, lepenie, spojka na reťaz, kúsok reťaze, multikľúč, 1x dosky, pumpa, mazanie na reťaz + mazanie prdele, 1 ventil, nôž, rep šnúra, zápalky a iné už drobnosti. Vzadu na sedlovke jedna väčšia brašňa. Mal som komplet 2x cyklo dres. 2x vetrovka (jedna ľahučká, druhá s kapucňou s 20000 mm vodného stĺpca) , 2x vesta, dlhé nepremokavé nohavice, tenké dlhé vrchné termo, lekárničku, jedlo, 2x bidón v ráme a spacák ten najmenší a- najľahší, čo som doma našiel. (do budúcna nutné zlepšenie!). Jednoznačne chýbali nepremokavé ponožky. 

Ďakujem hlavne Alešovi a Lukášovi za nezabudnuteľný zážitok! A všetkým tým, čo držali palce, ale aj hejterom. Lebo tí keď sú, je to znakom toho, že to robíte dobre! Hádam sa vidíme o rok. Keď som písal tento článok, bojovali ľudia stále na trati. A ako na ultrabehoch,- tak aj tu platí- že môj obdiv majú práve tí, ktorí trpia podstatne dlhšie ako my - čo sme to buchli za 85 hod a 40 minút.


Váha bez vody cca 15 kg


5 komentárov:

  1. Je to napísané skoro celé po slovensky, ale nejako som to nepochopil. A to aj ja mám bicykel - nedávno som sa bol povoziť na Bankove :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Rešpekt! Smrteľne vážne. Ja som skôr mestský bežec. Pár pokusov o prírodný beh alebo cyklistiku tam boli, ale nejako som to vzdal. Jednoducho to nie je pre mňa. Rád sa sústredím skôr na techniku než na to, aby som sa niekde nevymazal. Tiež to potom dopadlo tak, že keby som nemal ochrannou sklíčkou od http://www.mibandshop.sk/ochranna-folia-pre-xiaomi-mi-band-6/, tak by som si rozbil ani nie mesiac starý náramok na športovanie, ktorý som dostal od manželky k narodeninám.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Sledujte filmy online bez reklam www.tomflix.eu

    OdpovedaťOdstrániť