Po roku sme sa vrátili na túto krasotinku. A to ešte vo väčšom počte. Rátam nás "Košičanoch". Niekto pre body. A ja len tak. Lebo sa mi to páčilo. Myslím horu, pasienky a ľudí. Pretože inak to ísť opäť 6 dní po maratóne, nie je Boh vie čo. A teraz zas a znova. Sám som vedel čo som pred rokom odtrpel. Očistec všetkých hriechov, do krvi a to doslova. No tešil som sa, napriek všetkému vedomiu toho, čo ma čaká. Čo neminie. No hlava bola nastavená jednoznačne. Prísť do cieľa. Akokoľvek. A to je dosť na to, aby to tak aj bolo. Šlárkovci, Naky, Julo, Dano a ja. V sobotu dofrčal aj Oskar a niečo pobehol. Logistika už bola lepšia. No znova sme si dali jazdu vlakom z cieľa na štart. Auto ostalo v Lysej. A i to bola motivácia- dobehnúť. Človek sa učí. A spať v telocvični sa mne, už veruže nechcelo. Síce punk nám je blízky. No i tie izby bol celkom punk :). 13 ečka čo chceš?! A bolo tam na ubytku veruže viac ultratrailových nadšencov. Pivo, zaprezentovať a šup do luxusnej hebkej postieľky.