8:05 hod nedeľa 3.4.2016...sedíme s Danom v aute po spoločne strávenej noci. Dano pritvrďuje hudbou- treba sa vyhecovať. Je krásne ráno a už naplno vo vzduchu cítiť jara. " Dnes to bude dobré " opakuje dano, mne neostáva nič len súhlasiť. Pocity sú všelijaké. Koľko sa toho dalo ešte spraviť, koľko sme toho ešte chceli natrénovať.
V eurovei klasický pred pretekový chaos- parkovanie, hľadanie sa s kamošmi, odovzdávka vecí- kto čo a komu ešte, krátka príprava, povinný rozklus, nutných 37 návštev toaliet- rada ako na harryho pottera a mastíme ku štartu. Kadiaľ kam? "Pani puščice nas? My z košicoch!" A preskakujeme zábradlie poblíž štartu. Atmosféra výborná, zdravíme sa s kamošmi a ja som rád, že tu môžem stáť. V poradí môj 6. maratón. Prvý krát v BA. 10...9...3 + 2 a 1 a Ivo strieľa z pištole, dav sa rozbieha. Začína sa príbeh každého jedného z nás.
V eurovei klasický pred pretekový chaos- parkovanie, hľadanie sa s kamošmi, odovzdávka vecí- kto čo a komu ešte, krátka príprava, povinný rozklus, nutných 37 návštev toaliet- rada ako na harryho pottera a mastíme ku štartu. Kadiaľ kam? "Pani puščice nas? My z košicoch!" A preskakujeme zábradlie poblíž štartu. Atmosféra výborná, zdravíme sa s kamošmi a ja som rád, že tu môžem stáť. V poradí môj 6. maratón. Prvý krát v BA. 10...9...3 + 2 a 1 a Ivo strieľa z pištole, dav sa rozbieha. Začína sa príbeh každého jedného z nás.
Po prvom kiláku, asi väčšina, zaťahujem ručnú brzdu. Ťažko ustrážiť v takom dave. A začína prvý vetrík :), no poďme si zabehať, zacupkať, len tak. Ide to fayne, snažím sa bežať na pocit, no kontrolujem si tempo. To sa pohybuje niekde okolo 4:10 min/km. Dobieham známych i nových známych a snažíme sa potiahnúť sa v skupinke. Ružinov je dlhý, mesto sa dá, kocky sú spestrenie. Maťo Školník povzbudzuje teda riadne, diki Matúško.
Polmaratón za nami. A bežcov riadne ubudlo, zrazu sme o dosť menšia skupinka. Evidentne teplejšie, markantne veternejšie :-). Nič to začína boj, začína maratón. 30 km tempo trochu klesá no ešte sa dá. 37 km a znova matúško. Kričí, povzbudzuje, pobehne, no do reči mi už nieto veruže. Ťažko to ide. Sem tam niekto zatlieska. Občerstvovačky tu máte fajn, no ľudí nejako málo. Pijem ten rajec- je výborný! No smädný som ako mních. Tu už fakt zostáva len niekoľko kľučiek. Pochybnosti v samého seba narastajú ako dlžná suma na kreditke. Koľko krát som si hovoril, že toto treba zlomiť. Že sa nevzdám. Že zabojujem. Toľko krát! V noci, v daždi, vo vetre, v zime. Sám so sebou v lese. Lenže ľahko sa hovorí. Bucovci! Peťo niečo kričí o 3 hodinách? Zastaviť aspoň na chvíľku.... . Čo robiť? Proste dobehnúť. Bež ďalej. Tak ako v živote. Ži ďalej. Balónik s 3 hodinami ma míňa. Nedokážem už zrýchliť na tak dlhú vzdialenosť. 1 kilometer. No garminy mi napovedajú- že balónik asi ten vietor popohnal. Piškót ma prebúdza z agónie. Vrieska že som zviera a že to je už len kúsoček. Keď zbadáte cieľ, dá sa aj zrýchliť. 2:58:58. Kto by to bol povedal. Pred pár rokmi. Splnený sen? Cieľ? Nie. Cesta. Po tej ceste som šiel.
Koľko toho o sebe zistíme. O sebe samom. Koľko toho o sebe nevieme. Ako sa nepoznáme. No cez toto všetko sa naučíme vyhrávať nad samým sebou, nad svojimi slabosťami.
Všetko ma bolí, ťažko vôbec chodiť. " Pain only hurts" No pocity sú krásne. Stálo to za to? Samozrejme. Čo ďalej? Nič...oddýchnuť si a rozbehnúť sa znova. Tak ako v živote. Zdolať tú cestu, kde iný vidia prekážky. Tak sa rozbehnime. Good luck :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára